Naši to tak nerobili

Čítali ste niekedy knihu, ktorá popisovala sto a jeden spôsob, ako komunikovať s potomkami tak, aby ste sa navzájom vnímali a rozumeli? Je ich veľa a patria medzi rodičmi k populárnej literatúre, pretože ich núti premýšľať nad tým, čo všetko urobili ich rodičia vo výchove nevhodne. Ale samozrejme preverujú aj vlastné svedomie.

Zlatá stredná cesta

Vďaka takejto literatúre si mnohí z nás uvedomia, že opatrovanie detí a ich výchova sa dnes diametrálne odlišujú od metód, ktoré vyznávali naši rodičia. Nehralo sa na žiadne diskutovanie, nikto nikomu nič zbytočne dlho nevysvetľoval, robilo sa skrátka to, čo bolo práve treba a rozhodovacie právo nemal nikto, kto nebol dospelý. Možno to bolo v niečom jednoduchšie, ale nemám pocit, že to bolo zase až také účinné. Na druhej strane tie dnešné večné rozhovory o tom, koľko iných možností máme, sa tiež často míňajú účinkom. Možno to chce komunikovať s potomkami tak nejako inštinktívne. V obmedzenej miere používať zákazy a príkazy, ale v rovnakej miere diskutovať. Aby obidve strany poznali svoje hranice.